SPOVEĎ

1.

- Miluješ ma? - so smútkom a až s istou agresivitou sa obrátil Dávid na Miriam.

- Myslím si, že nie. Pochop konečne, že si nemáme čo povedať.

- Podľa teba stačí skonštatovať, že je koniec a len tak odísť. Nie, nedovolím ti, aby si spravila niečo, čo by si ľutovala.

- Toľkokrát som ti to už vysvetľovala až ma z toho všetkého bolí hlava. Zbohom.

- Stoj. Neodchádzaj!

2.

Dávid bezmocne zvesil hlavu a nechápal, ako niečo také mohol spraviť. Klesol na kolená a v hlave mu vírilo množstvo myšlienok. Spomínal na minulosť a na ten deň kedy spoznal Miriam.

Bolo to v prvý jarný deň pred tromi rokmi . Vždy sa mu páčilo, ako sa príroda zobúdza zo zimného spánku a pučí v nej nový život. Obdivoval zeleň a rozkvitajúce kvety. Miloval vôňu jarného vánku. Rád chodieval do prírody, ktorá ho inšpirovala a dodávala mu energiu.

Pripravujem pokračovanie.