Dražba

20.01.1992

Do jedného podniku predávajúceho svoje predajne prišiel mohutný chlap s kufríkom v ruke. Z ničoho nič sa objavil vo dverách privatizačného oddelenia, kde práve sedela šéfka. "Je tu pani Zákonná?" "Pred chvíľou vyšla z kancelárie." "Potom ju počkám." Ešte ani nedohovoril a už sa pohodlne usadil do kresla. Na kolenách starostlivo držal kufrík a s trpezlivosťou vyčkával. Šéfka Litera sa iba ohúrene prizerala na návštevníkovu suverenitu. Predpokladala, že je to Zákonnej známy, i taj jej ich vždy nepredstavovala. Napokon sa konečne zjavila v kancelárii. "Máš tu návštevu." "Dobrý deň." Zavalitý chlap namiesto pozdravu otváral kufrík a na pol úst s nešťastným až piskľavým hlasom začal hovoriť. "Vydražil som si u vás predajňu, ale ani mi tu napísali nesprávne popisné číslo. Keď som tam prišiel, žiadny obchod tam nebol. Bol vedľa. Ako k tomu prídem, a kam mi bude chodiť pošta? Môžete mi to tu opraviť?" Šéfka Litera sa už neudržala a svojim temperantným hlasom spustila. "Vážený. Na nejakom tom čísle nezáleží. Podstatné je, že ste si kúpili predajňa a tá je vaša, keď ju mienite prevádzkovať." Bojazlivo zapišťal znovu. "A nemôžete mi to tu naozaj prepísať?" "Nie. Do úradného záznamu nemôžeme robiť žiadne zásahy a na tom čísle naozaj nezáleží." "No dobre, ale..." S veľkými nemohúcimi dlaňami starostlivo poskladal papiere do kufríka. Ťažkopádne sa zdvihol a jeho veľké telo zmizlo vo dverách.

Ono vôbec nie je ľahké sledovať ako podnik stráca jednu predajňu za druhou. Šéfka Litera chodí na dražby, v ktorých sa licitujú jednotlivé predajne. Vo vestibule je vždy frmol a objavujú sa tie isté tváre, alebo im podobné. Muži sú nápadne rovnako poobliekaní. Ich odevy sa nesú v duchu poslednej módy. Kvietkované košele, naberané nohavice. Popri tom sú ovešaní zlatom. Na kru i zápästí reťaz a na prstoch plno prsteňov. "Platím." "Stoosemdesiat." Pri šéfke Litere sa objavil jeden z týchto mužov. "Dvesto." "Čože? Deväťdesiat? To i v bare uplatňujete holandskú držbu?" "Prosím vás o čom to vravíte?" Pozval ju na ďalší drink. Za ním stál hneď jeho pištoľník, ktorý sa žartovne prihovoril šéfke Litere. "Poznáte tento vtip?" "Ktorý?"

Vo vestibule sú vytvorené hlúčiky, v ktorých sa dohaduje ako sa bude tá ktorá predajňa dražiť. Zaujímavé je, že tabak niekoľkých metroch štvorcových sa vydraží za horibilnú cenu a nákupné stredisko, ktoré sa predáva do osobného vlastníctva o niečo drahšie. A to v holandskej dražbe. Žeby to boli trhové ceny? Kompánia obchodníkov sa dohodne a paragraf sa dá ohýbať na možné i nemožné strany. Niekedy pomôžu i vyhrážky. Vedľa nádejného kupca sa posadí hromotĺk, ktorý niečo ticho pošepká. Potom už naozaj nikto nedvíha dražobné paličky a predajňa sa predáva za polovičnú cenu. Stane sa i to, že niekto príde po dohodovacích kolách a nečakane sa ozve. Predajňu získa pod skutočnú cenu a komplicom zostanú vyjavené tváre.

So štátnym majetkom sa vždy divne šafárilo. Čo sa dalo, prenášalo sa na súkromné majetky. Dnes sa likviduje štátny sektor a noví súkromní majitelia ťažia kde sa len dá, aby čo najrýchlejšie nahrabali majetok. Bývalí zlodejíčkovia, podvodníci, skrachovaní politici vstupujú na dráhu súkromných podnikateľov. S bohorovným kľudom tvrdia, že u nich sa nepracuje ako na štátnom, u nich si musí človek peniaze naozaj zarobiť. Popri tom i naďalej vyciciavajú bývalé podniky, v ktorých pracovali alebo ešte pracujú. Obchod je obchod a boli by predsa hlúpi, keby opustili svoje teplé miestečka.

Po kúpení predajne dražobná komisia gratuluje novému majiteľovi, ktorý často ani nevie, čo vlastne kúpil. Spolu sa uzatvárajú do zvláštnej miestnosti, aby protokolárne všetko pekne zapísali. Úsmevy sú spokojné a partia novodobých obchodníkov odchádza so svojím čestným sprievodom.

Na podniku šéfka Litera i so svojou kolegyňou Zákonnou odpovedajú na množstvo otázok. Niekedy sa zdá, že tí, čo majú peniaze, nevedia ani do päť narátať. Jedno je predsa isté, že často si zákon o malej privatizácii ani neprečítajú. Do kancelárie prichádzajú noví a noví ľudia, nadávajúcich na byrokratických úradníkov, ktorí im vraj hádžu polená pod nohy. Myslia si, že sa všetko bude točiť iba okolo nich, lebo oni sú priekopníci trhového mechanizmu.

Ernest Klotton   

KLOTTON, s.r.o., Bratislava
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma!